Základné informácie

Štát: Slovensko
Kraj: Žilinský kraj
Okres: Martin
Región: Turiec
Nadmorská výška: 445 m n. m.
Rozloha: 2,06 km² (206 ha)
Obyvateľstvo: 182 (31. 12. 2017)
Starosta: Stanislav Rohoň

História

Obec vznikla rozčlenením obce Kalník doloženej v roku 1355. Spomína sa v roku 1375 ako duo Kalnok. Ďalšie názvy obce sú doložené ako Kalnek (1431), Kelnyk, Kelnyk Maior (1534), Feseo Kelnyk (1598), Hory Kalnik, Fels ö Kelnék; maďarsky Felsökálnok. Kráľ Albrecht ju daroval ako odúmrť synom Valenta z Paludze. Od roku 1437 patrila Plathyovcom, v 18. storočí Szennessyovcom. V rokoch 1715-1720 mala 11 domácností, v roku 1785 mala 21 domov a 138 obyvateľov, v roku 1828 mala 15 domov a 151 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Ráz obce si zachoval aj po roku 1918. Obyvatelia podporovali partizánske hnutie a SNP.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Historický a urbanistický vývoj obce

Prvé doklady o prítomnosti človeka v tomto priestore sú z neolitu t.j. neskorej doby kamennej, čo potvrdzujú archeologické nálezy kamenných srdcovitých sekeromlatov pri Dražkovciach.
Obec Horný Kalník, ako bývalá poddanská obec, má hmlistú minulosť. Prvá zachovaná správa sa datuje z roku 1225. Panovník Belo IV. v r. 1255 daroval 6 popluží zeme v časti nazývanom tiež Jordán, a to dve Obuskovi (neskôr Dolný Kalník) a po jednom Obudovi, Preslavovi, Stojslavovi a Vylegenovi. Vtedy sa územie, kde sa teraz nachádza Dolné Jaseno a Dolina, volalo Jordán. Neskoršie boli k Jordánu pripojené Žabokreky a Jahodníky. Z toho vzniklo územie (terra) Obrusk. Keď sa toto územie rozdelilo, vznikla dedina Vyšný Kalník. V roku 1382 územie Jordán patrilo Sklabini. Ním pretekala voda, ktorá sa volalal Kalník neskôr Jordán a dnes opäť Kalník. Takže najprv potok dostal toto meno a len potom bola nazvaná pravdepodobne podľa neho obec. Obec sa po prvý raz písomne spomína v roku 1355. Začiatkom 15. storočia sa Horný Kalník, ako kuriálna obec, dostal do rúk Platyovcov z Paludze a Diviak. V ich vlastníctve ostala obec až do novoveku. Ešte v roku 1720 sa počítala za čisto zemiansku obec, ale zemania dosahovali len desatinový podiel zo žijúceho obyvateľstva. Väčšinu obyvateľstva tvorili len sedliaci. Najstaršími rodmi v obci boli Cagardovci a Rohoňovci, ktorí bola silne rozvetvení. Keď v roku 1861 bolo zrušené poddanstvo, niektorí podostávali majetky a mohli volnejšie žiť.Počas 1.svetovej vojny bolo z obce odvedených 30 mužov, čo predstavovalo vtedy štvrtinu obyvateľov obce.V r. 1952 bolo založené družstvo, v súčasnosti je to hospodársky dvor patriaci PD Sklabiňa. V r. 1974 bol skolaudovaný Kultúrny dom a v r. 2004 bola vybudovaná nadstavba strechy na ňom. Erb z roku 1999 pripomína historickú dominantu obce – zvonicu a bohatstvo rýb a rakov v miestnej riečke ( je to novotvar erbu, nakoľko pôvodný erb sa nezachoval ).
Súčasná urbanistická forma sa vyvinula z historického pôdorysu, z ktorého sa presúva ťažisko novej výstavby do okrajových častí. Územie je zastavané popri potoku Jordán len rodinnými domami bez občianskej vybavenosti. Urbanizácia obce je obrazom daností prostredia, ktoré obyvatelia využívali pre svoju potrebu posledných približne tisíc rokov.